Setšo sa diphoofolo tša ka Malapeng
[1]Setšo sa diphoofolo tša ka malapeng kua United States
[lokiša | edit source]Setšhaba mehleng ya selehono ka Bodikela se kopantšhitše diphoofolo maphelong a bona a tšatši ka letšatši.[2] Lehono, malapa ka Amerika a na koketšego ya go akaretša diphoofolo tša go sepela le tšona tša ka gare, tšeo di sa šomego ka fase ga seširo sa "lapa". [3]Diphoofolo tša ka malapeng gantši di a gatišwa ka mokgwa wa dinepe le dibidio matlakaleng a boikgokaganyo a beng , kamano magareng ga go abelana le go bogela e dira gore go be le koketšego go khgahlego ya go ba mong wa diphoofolo tša ka malapeng. [4]Koketšego ye e amile palo ya dikatse le dimpša ka gare ga setšhaba ka bophara, kudukudu go tloga bogareng bja bo-1960 go ya pele kua Amerika. Palogare ya 63% ya malapa a Amerika a na le phoofolo e tee ya ka lapeng, mola 45% e na le tše dintši.[5] Go ata mo go oketšegilego ga diphoofolo tša ka gae go tšweleditše nyakego ye kgolo ya kabo ya ngaka ya diphoofolo ya Amerika. [6]
METHOPO
[lokiša | edit source]- ↑ https://books.google.co.za/books?id=wL1X9_f2jowC&redir_esc=y
- ↑ Blouin, David D. (2012-10-23). "Understanding Relations between People and their Pets". Sociology Compass. 6 (11): 856–869. doi:10.1111/j.1751-9020.2012.00494.x. ISSN 1751-9020.
- ↑ Serpell, James A.; Paul, Elizabeth S. (2011-05-27). Pets in the Family: An Evolutionary Perspective. Oxford University Press. p. 298. doi:10.1093/oxfordhb/9780195396690.013.0017.
- ↑ Fischer, Bob (2020). The Routledge handbook of animal ethics. p. 291. ISBN 978-1-138-09506-9. OCLC 1111771459.
- ↑ Serpell, James A.; Paul, Elizabeth S. (2011-05-27). Pets in the Family: An Evolutionary Perspective. Oxford University Press. p. 298. doi:10.1093/oxfordhb/9780195396690.013.0017.
- ↑ Blouin, David D. (2012-10-23). "Understanding Relations between People and their Pets". Sociology Compass. 6 (11): 856–869. doi:10.1111/j.1751-9020.2012.00494.x. ISSN 1751-9020.