James Peace

Kenneth James Peace o belegetšwe Paisleyka di 28 tša Lewedi, 1963. Ke mohlami wa mmino wa Scotland, sebapadi sa piano sa dikhonsata le rabokgabo.
Taodišophelo
[lokiša | edit source]James Peace o belegetšwe go laPaisley, Scotland, ka di 28 tša Setemere, 1963. O feditše bontši bja bjana bja gagwe go laHelensburgh, e lego lefelo la boikhutšo la lebopong la lewatle ka bodikela bja Scotland.[1][2][3] Lapa la gagwe le be le na le borabokgabo ba bantši (mohl.John McGhie), gomme gape o tswalana leFelix Burns, mohlami yo a tumilego wa mmino wa go tantsha seripa-gareng sa pele sa ngwagakgolowabo-20.[1][4] O rutilwe piano go tloga a na le mengwaga ye seswai gomme tiragatšo ya gagwe ya mathomo ya phatlalatša e diregile a na le mengwaga ye lesomenne, a raloka mmino waScott Joplin.[3] Gea na le mengwaga e lesometshela, o ile a amogelwa Sekolong sa Bogoši sa Scotland sa Mmino le Terama(gabjale se bitšwa: Royal Conservatoire of Scotland) e le morutwana yo monnyane kudu yo a kilego a ba moithuti wa nako e tletšego.[1][2][4][5] Ka 1983 o ile a aloga Yunibesithing ya Glasgowka lengwalo la tikiri ya B.A. ya go ruta piano. Ngwageng o latetšego o ile a hwetša lengwalo la diploma la tiragatšo ya mmino ka morago ga go bapalaMendelssohn Piano Concerto No.1 le sehlopha sa mmino sa RSAMD.[4][5] Ka morago ga go tlogela thuto ya semmušo o be a nyakega kudu bjalo ka sebapadi sa piano gomme o ile a dula Edinburgh 1988-1991.[1][6]
James Peace o dutšeBad Nauheim, Jeremane go tloga ka 1991-2009.[7][8] Go tloga ka 1998 o ile a dira thuto ya tango, a tšweletša CD Tango ya Scotlandya ditlhamo tša gagwe tša piano tšeo di hlohleleditšwego ke tango, gomme ka 2002 o ile a balelokola go hlomphiwaKholetšheng ya Mminoya Victoria.[4][9][10][11][12] Ka wona ngwaga woo o ile a ya maetong a dikhonsata a nnoši a leboa la Jeremane ka Setemere/Okotobere le go ya Bohlabela bja Kgole ka Nofemere, a nea tiragatšo ya gagwe ya mathomo yaTango XVII kua Hong Kong.[9][10][11][12][13][14]
Mengwageng e latetšego, o be a dira ditiragatšo tša gagwe kudu Europa. O dirile di-tango tša gagwe metseng-mošate ye e latelago: Amsterdam, Athene,[15] Berlin,[16] Brussels, Helsinki,[17] Lisbon,[3][18] London, Madrid,[3][19] Oslo,[20] Reykjavík[21] le Vienna.[22]
Ka2008 o ile a ba leloko la go hlomphiwaKholetšheng ya Mminoya Londone le ge go lemogwa ditirelo tša gagwe tša tango.[23][24][25]
Ka morago ga nako ye kopana kua Edinburgh o ile a boela Jeremane ka Febereware 2010 go yo dula Wiesbaden.[1][2] Se se ile sa lebiša go ditutuetšo tše mpsha tša bohlami gomme o ile a dira difilimi tše kopana tša tše dingwe tša ditlhamo tša gagwe. Filimi ya tokumethari ya K. James Peace go la Wiesbadene gare ga mešomo ya gagwe mohuteng wo.[23][24][25]
Meputso le Difoka
[lokiša | edit source]● Sefoka sa Pele, Agnes Millar Prize. Glasgow, 1983[5]
● Sefoka sa Pele, Dunbarton EIS Prize. Glasgow, 1984[5]
● Sefoka sa Pele, Sibelius Essay Prize. Galsgow, 1985[5]
● Diploma ya tlhompho, TIM International Composition Competition. Roma, 2000[1][2][6]
● Diploma ya tlhompho, IBLA Foundation. New York, 2002[1][2][6]
● Sefoka sa Segopotšo, International Piano Duo Association. Tokyo, 2002[26]
● Sefoka sa Gauta, Académie International de Lutèce. Paris, 2008[1][2]

Ditlhamo tše Kgolo
[lokiša | edit source]● Phororo (The Waterfall)[27]
● Idylls
● Kgalalelo ya Mesong (Aubade)
● Megokgo ye e Homotšego (Lento Lacrimoso)
● Matlakala a Lebetšwego (Forgotten Leaves)
● Sonata ya Oboe
● Ballade
● Moletlo March no.1(Ceremonial March No.1)

● Moletlo March no.2 (Ceremonial March No.2)
● Gauta ya Seruthwane (Autumn Gold)[28]
● Koša ya go ya go ile (Eternal Song)[1][29]
● "Bakeng sa Georgia" (Leleme la Segeorgia: საქართველოსთვის) (Bangwadi ba mantšu a mmino: Tamari Chikvaidze, Zurab Chikvaidze le James Peace)
Dikgokagano tša ka Ntle
[lokiša | edit source]Ditšhupetšo
[lokiša | edit source]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Birgitta Lamparth. "Keine ‘stacheligen’ Klänge", Wiesbadener Tagblatt (Kuranta ya Jeremane), 10 Hlakola, 2011
- 1 2 3 4 5 6 Julia Anderton. "Tango wie eine süß-saure Geschichte". Wiesbadener Kurier (Kuranta ya Jeremane), 24 Hlakubele, 2012
- 1 2 3 4 Soledad Carrizo-Araya. "Una entrevista al compositor James Peace". Hoja de Ruta Digital. Disemere 2022
- 1 2 3 4 Sabine Klein. "Meine Musik ist wie ich - sehr romantisch". Frankfurter Rundschau (Kuranta ya Jeremane), 1992, edition 254, nomoro ya letlakala: 2
- 1 2 3 4 5 G. Müller. "Die Seele des Klaviers tanzt Tango". Kulturspiegel Wetterau (Makasine wa Sejeremane). 17 Hlakubele 2001, nomoro ya letlakala: 5
- 1 2 3 "James Peace". FRIZZ (Makasine wa Sejeremane). Janeware 2001, nomoro ya letlakala: 5
- ↑ Manfred Merz. "Virtuose, gefühlsbetonte Welt der Romantik", Wetterauer Zeitung (Kuranta ya Jeremane), 12 Dibatsela, 1992, nomoro ya letlakala: 19
- ↑ "James Peace". The Tango Times (makasine kua new york). Nomoro ya kgatišo: 2002/2003 (39). Matlakala 1 go ya go 5
- 1 2 3 National Library of Scotland. Tango escocés
- 1 2 3 Philharmonie de Paris. Tango escocés
- 1 2 3 de bibliotheek. Tango escocés
- 1 2 "James Peace". La Cadena (makasine wa Sedutch). Lewedi 2002, letlakala 26
- ↑ TangoTang, Hong Kong (香港). Lengwalo la ditaba, la 8th Diphalane, 2002
- ↑ "James Peace". 南華早報 (Kuranta kua Hong Kong). 9 Oktubre 2002
- ↑ Poroutšha ya konsarata {Για σένα Αγγελική}. Athene, la 10 Moranang, 2016
- ↑ Tangodanza (Makasine wa Sejeremane). Numero sa edisyon: 1/2002 - 9
- ↑ Phoustara ya konsarata (leeto la konsarata la Finland ka 2014)
- ↑ Phoustara ya konsarata (leeto la konsarata la Portugal ka 2016)
- ↑ Phoustara ya konsarata (leeto la konsarata la Spain: ¡Feliz Cincuenta Cumpleaños - 2013!)
- ↑ Listen.no. James Peace (flygel). Munch Museet. Oslo, 16 Diphalane, 2004
- ↑ Ríkarður Ö. Pálsson. "Skozkir Slaghörputangoár". Morgunblaðið (mantalaan sa Islandya). 14 Diphalane, 2004
- ↑ Poroutšha ya konsarata (Vienna). 23rd Pherekgong, 2005
- 1 2 3 National Library of Scotland. K. James Peace in Wiesbaden
- 1 2 3 Deutsche Nationalbibliothek. K. James Peace in Wiesbaden
- 1 2 3 Whittaker Live. "Wiesbadener Highlander K. James Peace - New DVD"
- ↑ "International Piano Duo Association (東京), Tokyo. Lenaneo la bafenyi ba meputso, 2002". Archived from the original on 2020-05-27. Retrieved 2026-03-12.
- ↑ Hessisches Staatstheater. Poroutšha ya dikhonsata ka la 12 le la 19 Lewedi, 2021
- ↑ "Violine schwebt über das Orchester". Schwäbische Post (Kuranta ya Jeremane). 4 Mosegamanye, 1994
- ↑ National Library of Scotland. Eternal Song Op.32, Peace, K. James
- ↑ British Viola Society Newsletter, Phato 2024 ka la
- ↑ Hoja de Ruta Digital, México. "Una corta historia del tango", 22 Hlakubele, 2024
- ↑ National Library of Scotland. Tangos op.33, Peace, K. James